Huby - Wikipédia Preskočiť na obsah Hlavné menu Hlavné menu presunúť do postranného panelu skryť Navigácia Hlavná stránka Portál komunity Kaviareň Posledné úpravy Náhodná stránka Pomocník Špeciálne stránky Hľadať Hľadať Vzhľad Prispieť Vytvoriť účet Prihlásiť sa Osobné nástroje Prispieť Vytvoriť účet Prihlásiť sa Obsah presunúť do postranného panelu skryť Začiatok 1 Miesto v systéme organizmov 2 Početnosť 3 Hubárstvo 4 Charakteristika Prepnúť podsekciu Charakteristika 4.1 Stavba bunky 4.2 Rozmnožovanie húb 5 Systematika Prepnúť podsekciu Systematika 5.1 Staršie systémy 5.2 Mikrosporídie 5.3 Aktuálny systém 5.3.1 Podľa Adl et al. 2005 5.3.2 Podľa Kalina et Váňa 2005 5.3.3 Podľa Tree of Life (2007) 5.4 Systém podľa Hibbett, 2007: A Higher-Level Phylogenetic Classification of the Fungi 5.5 Systém podľa The Species 2000 & ITIS Catalogue of Life 6 Externé odkazy 7 Iné projekty Prepnúť obsah Huby 190 jazykov Afrikaans Alemannisch አማርኛ Aragonés अंगिका العربية الدارجة مصرى অসমীয়া Asturianu Atikamekw Azərbaycanca تۆرکجه Башҡортса Basa Bali Boarisch Žemaitėška Bikol Central Беларуская (тарашкевіца) Беларуская Български বাংলা Brezhoneg Bosanski Буряад Català 閩東語 / Mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ Cebuano ᏣᎳᎩ کوردی Corsu Qırımtatarca Čeština Kaszëbsczi Чӑвашла Cymraeg Dansk Dagbanli Deutsch Dolnoserbski Ελληνικά Emiliàn e rumagnòl English Esperanto Español Eesti Euskara Estremeñu فارسی Suomi Võro Føroyskt Français Nordfriisk Frysk Gaeilge Kriyòl gwiyannen Gàidhlig Galego گیلکی Avañe'ẽ Gaelg 客家語 / Hak-kâ-ngî עברית हिन्दी Fiji Hindi Hrvatski Hornjoserbsce Kreyòl ayisyen Magyar Հայերեն Արեւմտահայերէն Interlingua Bahasa Indonesia Interlingue Ilokano ГӀалгӀай Íslenska Italiano 日本語 Patois Jawa ქართული Gĩkũyũ Қазақша ಕನ್ನಡ Yerwa Kanuri 한국어 Kurdî Kernowek Кыргызча Latina Lëtzebuergesch Лезги Lingua Franca Nova Limburgs Ligure Ladin Lombard Lingála Lietuvių Latviešu Мокшень Malagasy Македонски മലയാളം Монгол मराठी Bahasa Melayu မြန်မာဘာသာ Эрзянь مازِرونی Nāhuatl Napulitano Plattdüütsch नेपाली नेपाल भाषा Li Niha Nederlands Norsk nynorsk Norsk bokmål Diné bizaad Occitan Livvinkarjala Oromoo Ирон ਪੰਜਾਬੀ Kapampangan Polski Piemontèis پنجابی پښتو Português Runa Simi Română Русский Русиньскый संस्कृतम् Саха тыла Sardu Sicilianu Scots سنڌي Davvisámegiella Srpskohrvatski / српскохрватски Taclḥit සිංහල Simple English Slovenščina Anarâškielâ Soomaaliga Shqip Српски / srpski Seeltersk Sunda Svenska Kiswahili Ślůnski தமிழ் ತುಳು తెలుగు Тоҷикӣ ไทย Tagalog Lea faka-Tonga Toki pona Türkçe Татарча / tatarça Удмурт ئۇيغۇرچە / Uyghurche Українська اردو Oʻzbekcha / ўзбекча Vèneto Tiếng Việt Volapük Walon Winaray 吴语 Хальмг IsiXhosa მარგალური ייִדיש Yorùbá Vahcuengh 文言 閩南語 / Bân-lâm-gí 粵語 中文 IsiZulu Upraviť odkazy Stránka Diskusia slovenčina Čítať Upraviť Upraviť zdroj Zobraziť históriu Nástroje Nástroje presunúť do postranného panelu skryť Akcie Čítať Upraviť Upraviť zdroj Zobraziť históriu Všeobecné Odkazy na túto stránku Súvisiace úpravy Nahrať súbor Trvalý odkaz Informácie o stránke Citovať túto stránku Získať skrátené URL Použiť starší parser Tlačiť/exportovať Vytvoriť knihu Stiahnuť ako PDF Verzia pre tlač V iných projektoch Wikimedia Commons Wikidruhy Položka Wikidata Vzhľad presunúť do postranného panelu skryť z Wikipédie, slobodnej encyklopédie Huby môže byť aj zastaraný názov živočíšneho taxónu hubky, pozri hubky. Huby Jedovatá muchotrávka červená. Vedecká klasifikácia   Doména eukaryoty Ríša (regnum) huby (Fungi, Eumycota) Vedecký názov Fungi (L., 1753) R. T. Moore, 1980 Synonymá Mycophyta, Mycetalia, Eumycota Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku  Biologický portál Huby (lat. Fungi, staršie Mycetalia, vlastné huby/pravé huby - Eumycota, nesprávne Mycophyta) sú veľký taxón (spravidla ríša) heterotrofných väčšinou nepohyblivých organizmov bez fotosyntetických pigmentov. Hoci sa v minulosti zaraďovali medzi rastliny, spôsobom výživy sa huby podobajú skôr na živočíchy, lebo podobne ako ony závisia od vytvárania biomasy rastlinami. Nikdy nie sú schopné fotosyntézy a autotrofie. Živiny získavajú saprofyticky alebo paraziticky, neraz v symbióze s ďalšími organizmami, bez ktorých by prežitie húb nebolo možné. Telo húb sa označuje ako stielka, jej väčšinou najviditeľnejšou časťou býva plodnica . Huby sa dokážu rozmnožovať nepohlavne, napríklad rozpadom stielky alebo pohlavne tvorbou pohlavných výtrusov. Huby majú pre človeka len veľmi malý význam ako potrava (konzumácia plodníc), ale napriek tomu je ich uplatnenie v potravinárskom priemysle obrovské. Niektoré jednobunkové huby (kvasinky) sa využívajú pri výrobe pečiva, jogurtov, syrov a podobne. V minulosti sa taxón huby skladal nielen z vlastných húb aj z ďalších taxónov (pozri aj nižšie pod Systematika). Pojem huby v širšom zmysle alebo hubové organizmy je dnes preto súhrnné označenie pre (vlastné) huby a tieto taxóny, ktoré sa v minulosti takisto považovali za huby a stále sú predmet činnosti mykológov. Huby v širšom zmysle zahŕňajú teda tieto dnešné taxóny (podľa ): (vlastné) huby riasovky (Oomycota) bunkovčeky (Hyphochytriomycota) slizovky (Myxomycota) v širšom zmysle, teda: bunkové slizovky/akrázie (Acrasiales, Acrasiomycetes) vodné slizovky (Labyrinthulomycota, Hydromyxomycetes) pravé slizovky (Myxomycetes, Mycetozoa, Myxomycota v užšom zmysle): Protostelea Dictyostelea Myxogasterea - skladá sa z Myxogasteromycetidae a Stemonitomyxomycetidae nádorovky (Plasmodiophoromycota, Plasmodiophorales, Plasmodiophoromycetes) Veda, ktorá sa zaoberá hubami a príbuznými organizmami, sa nazýva mykológia. Miesto v systéme organizmov [upraviť | upraviť zdroj] Tradične sa začleňovali: najčastejšie medzi rastliny, presnejšie stielkaté rastliny alebo ako samostatná ríša (prípadne spolu s Protista pod názvom Protoctista) Príčina, prečo sa huby zaraďovali medzi nepríbuzné rastliny, boli ich vonkajšie znaky: nepohyblivosť, viazanosť na substrát (pôdu, inú rastlinu...), prítomnosť bunkovej steny, ktorú majú aj rastliny a rozmnožovanie výtrusmi, ktoré je tiež charakteristické pre mnohé nižšie rastliny. Podľa viacerých posledných štúdií (zač. 21. storočia) už možno považovať za isté, že sú huby veľmi príbuzné so živočíchmi. Nemožno ich teda v žiadnom prípade považovať za rastliny a podľa štúdie Adl. et al. sa konkrétne zaraďujú vedľa živočíchov pod Opisthokonta. Na rozhraní medzi nižšími rastlinami a hubami stoja lišajníky, čo sú vlastne organizmy vznikajúce spojením huby a riasy (resp. cyanobaktérie). No nakoľko je huba v tomto zväzku zrejme dominantnejšia, sústava lišajníkov patrí pod sústavu húb. Pozri aj Systém živých organizmov. Početnosť [upraviť | upraviť zdroj] Predpokladá sa, že ríša húb zahŕňa približne 250 000 druhov. Veľkú väčšinu z nich tvoria tzv. nižšie huby, ktoré sa dajú pozorovať len pod mikroskopom. Tzv. vyšších húb s mäsitejšími plodnicami, ktoré môžu zaujímať aj praktických hubárov, je na svete okolo 20 000 druhov. Hubárstvo [upraviť | upraviť zdroj] Veda o vplyve húb na rozvoj kultúry národa sa nazýva etnomykológia. Hubárstvo je najrozšírenejšia záľuba dospelých[chýba zdroj]. Na Slovensku sa mu sústavnejšie alebo aspoň príležitostne venuje približne každý desiaty človek. Na svete existuje približne 20 000 druhov väčších, tzv. mäsitých húb, ktoré sú príťažlivé pre hubárov. Je dôležité, aby neskúsení hubári – začiatočníci zbierali len tie huby, ktoré dobre poznajú. Otravu hubami sprevádzajú žalúdočné kŕče, nevoľnosť a hnačka. Čím je jed nebezpečnejší, tým pomalšie pôsobí. Pri muchotrávke zelenej sa môže prejaviť až po 20-tich hodinách. Príznaky podobné otrave môžu vyvolať aj staré, nahnité alebo zaparené huby, preto je dôležitá aj ich doprava a skladovanie. Charakteristika [upraviť | upraviť zdroj] Stavba bunky [upraviť | upraviť zdroj] Bunky húb tvorí: jadro bunková stena, ktorá obsahuje chitín vakuoly Golgiho aparát endoplazmatické retikulum glykogén Rozmnožovanie húb [upraviť | upraviť zdroj] Huby sa rozmnožujú pohlavne výtrusmi a nepohlavne delením, pučaním, fragmentáciou. Pohlavné rozmnožovanie húb - hyfogamia začne vyklíčením dvoch rozlíšených výtrusov, vzniknú hýfy s jednojadrovými bunkami, ktoré tvoria primárne podhubie. Spojením dvoj vlákien vzniknú dvojjadrové bunky, ktoré tvoria sekundárne podhubie. Nakoniec sa vytvorí diploidná bunka. Tá sa delí a vzniknú 4 výtrusy (bazídiové huby) alebo 8 výtrusov (vreckaté huby). Systematika [upraviť | upraviť zdroj] Staršie systémy [upraviť | upraviť zdroj] Hviezdovka strapatá (Geastrum fimbratium), huba s uzavretou plodnicou V starších systémoch do taxónu huby patrili aj niektoré Chromista (bunkovčeky, riasovky a vodné slizovky) a prvoky (slizovky v širšom zmysle okrem vodných slizoviek). Všetky huby okrem: slizoviek (a prípadne aj lišajníkov) v niektorých systémoch aj okrem: bunkoviek (chytrídií) a riasoviek (a prípadne aj lišajníkov) sa potom nazývali vlastné huby alebo pravé huby (Eumycota). Okrem toho sa v starších systémoch vyskytovala trieda endomycéty (Endomycetes), ktorá spravidla zahŕňala snete a kvasinky, a prípadne aj iné taxóny ako Exobasidiales a grmanníky (Taphrinales). Ide o skupinu definovanú ako huby, ktorých stielka pozostáva z nepravého podhubia rozmnožujúceho sa pučaním alebo len z buniek, ktoré vznikli pučaním. Tieto skupiny dnes netvoria spoločný taxón. Staršia trieda prahuby (Archimycetes) dnes prevažne zodpovedá oddeleniu bunkovky (Chytridiomycetes). V starších systémoch sa zvykla vydeľovať aj trieda lišajníky (lichenizované huby), ktorá bola v niektorých systémoch dokonca umiestňovaná mimo húb. Dnes sú tieto špecifické organizmy rozdelené do viacero taxónov húb, spravidla spolu s "nelichenizovanými" hubami. Mikrosporídie [upraviť | upraviť zdroj] Taxón mikrosporídie sa podľa niektorých štúdií zaraďuje do húb, podľa jednej štúdie z roku 2006 je to sesterská skupina húb. Staršie sa zaraďoval do prvokov a podobne, teda úplne oddelene od húb. Aktuálny systém [upraviť | upraviť zdroj] Podľa Adl et al. 2005 [upraviť | upraviť zdroj] Huby = vlastné/pravé huby (Fungi/Mycetalia = Eumycota): oddelenie bazídiové huby/bazídiomycéty (Basidiomycota - v tomto systéme = Agaricomycetes (Basidiomycetes) ... oddelenie hrdze (Urediniomycetes) oddelenie snete (Ustilaginomycetes) oddelenie vreckaté huby/ askomycéty (Ascomycota) pododdelenie Neolectomycetes pododdelenie Taphrinomycotina (Archaeascomycetes) trieda Pneumocystidomycetes trieda Schizosaccharomycetes trieda Taphrinomycetes trieda Saccharomycetes (Hemiascomycetes) pododdelenie Pezizomycotina trieda Arthoniomycetes trieda Dothideomycetes trieda Chaetothyriomycetes trieda Eurotiomycetes trieda Pezizomycetes trieda Laboulbeniomycetes trieda Lacanoromycetes trieda Leotiomycetes trieda Lichinomycet…